Socialistický realizmus bol hlavným umeleckým smerom v Sovietskom zväze a ďalších socialistických krajinách v 20. storočí. Čo je to socialistický realizmus? Aké sú jeho hlavné znaky? Ako socialistický realizmus ovplyvnil architektúru a maliarstvo? A čo nám po socialistickom režime zostalo? Teraz sa spoločne pozrieme na tieto otázky a priblížime si konkrétne príklady tohto štýlu.
Obsah
Čo je to socialistický realizmus?
Socialistický realizmus bol umelecký štýl, ktorý vznikol v 30. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. Jeho hlavným cieľom bolo ukázať svet tak, ako si želali vládcovia komunistických štátov. Umelecké diela museli podporovať myšlienky socializmu. Štát prísne dohliadal na podobu umenia a cenzuroval diela, ktoré nezodpovedali ideológii.
V roku 1934 bol socialistický realizmus oficiálne prijatý ako záväzný umelecký smer. Hlavnými zásadami boli pravdivosť (interpretovaná štátom), podpora ľudu, vernosť komunistickej strane a propagácia ideológie. Umelecká tvorba bola podriadená politickej propagande a umelci nemali voľnosť vo výbere tém ani výrazových prostriedkov.
Ako socialistický realizmus ovplyvnil architektúru?
Stavby v tomto štýle boli veľké a mali ukazovať silou socialistického štátu. Často kombinovali prvky klasickej architektúry s modernými technikami. Typickým príkladom sú „Sedem sestier“, monumentálne výškové budovy postavené v Moskve v 50. rokoch. Tieto budovy spájajú prvky neoklasicizmu, baroka a stalinskej architektúry.
V Československu sa socialistický realizmus v architektúre prejavil v Ostrave, v mestskej časti Poruba. Bolo tu navrhnuté reprezentatívne sídlisko s dôrazom na symetriu, veľkoleposť a skrášľovanie verejných miest.
Ikonické stavby socialistického realizmu
Ďalším príkladom je mesto Havířov, ktoré bolo založené v roku 1955 ako vzorové socialistické mesto. Rovnako ako iné mestá či stavby, aj Havířov bol postavený podľa jasného plánu.
Reprezentatívnym príkladom socialistického režimu v Prahe je hotel International v Dejviciach. Vznikol v 50. rokoch ako ukážka monumentálnej stalinskej architektúry. Jeho výzdoba aj konštrukčné riešenie krásne reflektujú dobové snahy o vytvorenie socialistickej reprezentácie vo verejnom priestore.
Ideologické mantinely a nesloboda v dizajne
V tomto období vznikol aj zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý určoval, ako majú budovy vyzerať. Bol ovplyvnený ideológiou a mal zabezpečiť, aby boli mestá touto ideológiou ovplyvnené. Na druhej strane mali architekti v dizajne pomerne veľkú voľnosť. Tento zákon dnes už neplatí.
Ako vyzeral socialistický realizmus v maliarstve?
Ani maliarstvo nebolo výnimkou a muselo podporovať myšlienky socializmu. Obrazy často zobrazovali robotníkov, rolníkov a vojakov ako silných a šťastných ľudí. Boli vnímaní ako budovatelia lepšej budúcnosti. Hlavným cieľom bolo vzbudiť pocit hrdosti na socialistickú spoločnosť a prezentovať režim ako spravodlivý a pokrokový.
Medzi najznámejších maliarov patril Alexandr Gerasimov, ktorý maľoval veľké portréty sovietskych vodcov. Jeden z jeho portrétov bol Stalin. V Československu tento štýl používal Karel Souček. Maľoval veľmi detailné obrazy a snažil sa zachytiť optimistickú atmosféru budovania socializmu.
Jedným z typických obrazov socialistického realizmu je napríklad „Robotníci na stavbe“, kde sú pracujúci zobrazovaní v hrdinských pózach, s úsmevom a pod vedením červených zástav.
Čo po socialistickom realizme zostalo?
Oficiálne socialistický realizmus zanikol pádom komunistických režimov v Európe, jeho vplyv je však stále badateľný. Mnoho budov stojí dodnes, pričom niektoré prešli rekonštrukciou a iné sa stali historickými pamiatkami. Vyššie spomenuté budovy v Ostrave či Havířove sú dodnes považované za významné urbanistické celky.
V maliarstve tento štýl už nie je bežný, no stále ho môžeme vidieť v múzeách či na výstavách. Diela socialistického realizmu sú súčasťou zbierok Národnej galérie alebo regionálnych galérií, kde slúžia ako svedectvo o jednej z najvýznamnejších epoch 20. storočia.
Socialistický realizmus teda bol nielen umeleckým smerom, ale aj nástrojom propagandy. Jeho vplyv na architektúru a maliarstvo bol hlboký a jeho pozostatky sú stále súčasťou našej reality.
Zdroje: EDUČeskátelevize.cz, Wikipédia-maliarstvo, Wikipédia-architektúra, ČT24.cz, ÚstavDejínUmenia.cz, SORELA.cz, Vltava.rozhlas.cz, Totalita.cz
Fascinuje ju veda aj objavovanie nového. Biochémia jej dáva odpovede, ale tiež vyvoláva ďalšie otázky, ktoré jej pomáhajú skúmať v laboratóriu, ale aj v kuchyni. Zaujíma sa o biohacking a hľadá spôsoby, ako vylepšiť fungovanie tela i mysle. Miluje pohyb, ktorý jej dodáva energiu a slobodu. Neustále hľadá spojenie medzi vedou, kreativitou a každodenným životom.